Zdravotnícke noviny - Téma: Referencovanie cien liekov

Pridané: 25. 03. 2010

Porovnávanie cien so zahraničím nie je v SR úplnou novinkou. Za čias Česko-Slovenska túto agendu sledovala cenová komisia v Čechách. Následne porovnávanie cien zabezpečovalo Ministerstvo financií SR. Zmena nastala za bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, keď dohľad nad cenami liekov prebral rezort zdravotníctva, ktorý nastavil legislatívny rámec pre túto činnosť. Už vtedy zaviedol zákon pravidlá, že suma konkrétneho lieku nesmie prekročiť priemer troch najnižších cien v krajinách EÚ s pripočítaním 10 %. Podľa Ing. M. Filka išlo už vtedy o celkom slušnú reguláciu, ktorá sa nezrealizovala, pretože nebola dostatočná politická vôľa a analytické a manažérske kapacity na systematické vynucovanie zákona. „Základný legislatívny rámec pripravila reforma ministra R. Zajaca. My sme po zadaní úlohy v Modernizačnom programe Slovensko 21 v júni 2008 tieto pravidlá sprísnili, do výpočtu sme zaviedli viac krajín a zrušili pripočítanie 10 percent. Náš vklad nebol ani tak legislatívny, ako skôr manažérsky a procesný. Celý proces sme mohli zrealizovať vďaka politickej podpore, keďže sa dotkol vplyvných záujmov spojených s farmaceutickým priemyslom.“ Zavedeniu referencovania cien predchádzalo obdobie od roku 2005, keď boli inovatívne lieky na Slovensku výrazne predražené oproti zahraničiu. Mnohé z nich sa v momente vstupu na slovenský trh stali hneď najdrahším liekom v EÚ. Hlavnými dôvodmi bola benevolentná tvorba cien a posilňovanie slovenskej koruny voči euru, čo spôsobovalo ďalšie zdražovanie.

 

Krok, ktorý priniesol úsporu 164 miliónov eur

Na Slovensku sa zatiaľ uskutočnili dve nulté a tri riadne II kolá referencovania. Nulté kolo referencovania v roku 2007 a následne v roku 2008 plošne prinieslo ročnú úsporu 58,19 + 72,81 mil. €. Referencovanie prvého kola znížilo ceny na ročnom základe o 76,3 mil. €. Úprava cien v druhom kole priniesla úsporu 59,07 mil. €. Problémy na začiatku spôsobovala nedostatočná dátová infraštruktúra a fakt, že farmaceutický trh sa rozdelil na dve časti - zreferencovanú a nezreferencovanú. Niektoré spoločnosti sa totiž prispôsobili procesu, akceptovali výsledky a premietli ich do cien. Ing. Martin Filko ešte dnes spomína na obdobie, keď protestovali niektoré farmaceutické spoločnosti a podporovali ich niektorí zákonodarcovia či viacerí lobisti. Problémy vyriešilo prísnejšie druhé kolo na jar 2009, ktoré otvorilo a stransparentnilo celý proces. V rámci druhého kola sa zverejnili odsúhlasené relevantné zdroje medzi farmakologickými spoločnosťami a vytvorila sa báza dát porovnateľných cien liekov v krajinách EÚ zapojením Ministerstva financií (MF) SR. Vynucovanie zákona nastalo potom, čo príslušná pracovná skupina kategorizačnej komisie niektorým spoločnostiam vyradila časť výrobkov zo zoznamu liekov, preplácaných z verejného zdravotného poistenia, pre neakceptovanie legislatívou požadovaných cien. Napríklad istej farmaceutickej spoločnosti, ktorá dovtedy tvrdo ignorovala prebiehajúce referencovanie cien, kategorizačná komisia vyradila výrobky v sume asi 60 miliónov €. Spoločnosť po troch dňoch ustúpila a súhlasila s úpravou cien určených z referencovania. Tretie kolo ušetrilo 29,12 milióna €, čo je po sčítaní úspor predošlých dvoch kôl celková úspora 164 miliónov 6, ktorá predstavuje každoročné zníženie cien liekov v danej hodnote.

Zavedenie referencovania ukázalo, že ceny liekov boli v minulosti oproti zahraničným cenám vyššie asi o 15 %. Najvýraznejšie predraženie odborníci zaznamenali pri originálnych liekoch, chránených patentom. Predražená bola aj väčšina liekov v prvej stovke podľa spotreby. Najvýraznejšie nominálne úspory v hodnote registrovali v skupine L - onkológia a autoimunitné poruchy. Percentuálne sa najviac znížili ceny v skupine R, S a L - najmä v respiračných chorobách, chorobách zmyslových orgánov, onkológii a autoimunitných poruchách. Napríklad ceny liekov proti astme sa znížili v priemere o 14,3 %.

Referencovanie cien bude uskutočňovať ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s ministerstvom financií aj naďalej v polročných intervaloch, pretože ceny liekov sa v zahraničí menia. Vláda v koncepcii cenovej regulácie plánuje polročné referencovanie k 1. aprílu a 1. októbru. Celý proces je o pol roka posunutý, odborníci budú stanovovať v marci nové ceny liekov, ktoré budú platiť až od októbra daného roka. Z každého ďalšieho referencovania bude úspora asi 3 milióny €.

 

Filozofiou je porovnávanie

Na referencovaní cien sa podieľa Ministerstvo financií SR spolu s Ministerstvom zdravotníctva SR. Samotné porovnávanie cien vykonáva MF SR, ktoré zhromažďuje potrebné údaje na zhodnotenie cien: kód ATC, kód ŠÚKL, názov lieku, aktuálnu cenu. Súčasne MF SR vytvorilo a každý pol rok aktualizuje bázu dát s asi 100-tisíc údajmi o cenách liekov v 26 krajinách Európskej únie. Zákon hovorí, že slovenské lieky sa porovnávajú s priemerom šiestich najnižších cien v Európskej únii - takzvaným dynamickým referenčným košom. V praxi je časté, že pre každý druh lieku sa porovnávajú ceny v iných šiestich krajín. Škandinávske krajiny patria často medzi najlacnejšie. Vypočítaná priemerná cena je záväzná pre novú sumu lieku na Slovensku. Niekedy sa stáva, že farmaceutická spoločnosť najmä v prípade generických liekov ponúka na Slovensku lacnejší liek ako v zahraničí. Táto cena sa vtedy nezvyšuje. Výsledky MF SR zverejní na internetovej stránke, aby sa s nimi mohli zoznámiť dotknuté strany. Následne sa zvoláva pracovné stretnutie, (tzv. híring), na ktorom sa stretávajú okrem zástupcov MF SR, MZ SR, predstaviteľov farmaceutických spoločností aj zástupcovia zdravotných poisťovní.

Cieľom stretnutia je porovnávať dáta, pretože v analýze môžu vzniknúť technické chyby. Výsledná cena, ktorú vyprodukuje samotný proces, je maximálnou sumou, za ktorú môže výrobca predávať liek. Každé referencovanie cien sa končí zasadnutím kategorizačnej komisie, ktorá schvaľuje úhrady a indikačné obmedzenia pre dané lieky, a tie sa robia na základe výsledných cien.

 

Ing. Martin Filko: Pristrihnuté krídla lobingu

ZdN: Ako je možné, že s referencovaním cien neprišiel žiadny z bývalých ministrov zdravotníctva?

Ing. M. Filko: Odpoveďou na vašu otázkou je slušne povedané lobing. Keď sú ceny liekov o desať percent vyššie, je to veľmi jednoduchý spôsob, ako môže farmaceutická spoločnosť zarobiť. Motiváciou referencovania bolo najmä obmedziť výšku výdavkov na lieky, aby bol možný nárast výdavkov v iných oblastiach, napríklad miezd lekárov. V procese prijímania eura sme veľmi pozorne sledovali infláciu a aj to, akým spôsobom zmeny kurzu slovenskej koruny ovplyvňovali ceny v jednotlivých sektoroch. Všimli sme si, že kým v bežných sektoroch sa napríklad ceny áut a počítačov pohybovali smerom nadol, vo farmaceutickom sektore zostávali na rovnakej úrovni. Uvedomili sme si priestor na možné úspory, ktoré sa nedotknú poskytovateľov, ale ani pacientov.

ZdN: Môžete objasniť, ako ste dosiahli, že farmaceutické spoločnosti akceptujú stanovené ceny a tie svojvoľne neupravujú distribučné siete a lekárne?

Ing. M. Filko: Zákon je napísaný relatívne jasne - ak farmaceutická spoločnosť ignoruje výsledky referencovania, kategorizačná komisia môže vyradiť liek zo zoznamu liekov, ktoré sa hradia z verejného zdravotného poistenia. Distributéri a lekárne majú regulovanú maržu, môžu si pridať percento z maximálnej ceny výrobcu.

ZdN: Niektoré farmaceutické spoločnosti argumentovali, že opakované referencovanie môže ceny liekov znížiť pod únosnú úroveň. Je to možné?

Ing. M. Filko: Spoločnosti s obľubou používajú tento argument, „aby sme netlačili na pílu“. Matematicky sa to nemôže stať, keďže stanovujeme cenu na základe priemeru šiestich najnižších cien v Európskej únii. V konečnom dôsledku tak máme tretí alebo štvrtý najlacnejší liek v EÚ. Momentálne na Slovensku patria ceny liekov medzi tie lacnejšie, sme na úrovni škandinávskych krajín. Ak budú v budúcnosti referencovať ceny všetky krajiny v Európskej únii, tak môžu byť ceny liekov v Európe podobné alebo rovnaké ako v SR.

ZdN: Aký vývoj cien liekov sa predpokladá v budúcnosti vo svete?

Ing. M. Filko: Všeobecne sa očakáva, že ceny liekov vo svete sa budú znižovať. Dôvod je ten, že veľa významným liekom v horizonte troch až piatich rokov sa skončí patentová ochrana. Referencovanie zabezpečí, že hneď ako sa to stane na medzinárodných trhoch, nižšie ceny sa prenesú aj na Slovensko.

ZdN: Slovensko zaviedlo referencovanie cien úspešne. Konzultovali s vami napríklad kolegovia v ČR, kde majú problém s nárastom cien liekov?

Ing. M. Filko: Môžem potvrdiť, že s nami komunikujú odborníci zo susednej Českej republiky aj iných krajín, ktorí riešia vyšší nárast liekov, ktorý im v čase ekonomickej krízy spôsobuje problémy.

 

Úspory sa v rozpočte neobjavia

Vedenie Ministerstva zdravotníctva SR nemôže počítať s ušetrenými finančnými prostriedkami z liekovej politiky. Celková úspora 164 miliónov €, získaná z referencovania cien liekov, sa totiž priamo v štátnom rozpočte kapitoly MZ SR nepremietne. Ministerstvo financií SR preto príslušnú sumu v kapitole rezortu zdravotníctva v štátnom rozpočte nenavýši.

Kapitola rezortu zdravotníctva má zákonom 497/2009 o štátnom rozpočte na rok 2010 určené základné ukazovatele vrátane finančného vyjadrenia. Podľa PhDr. Evy Slovákovej z komunikačného odboru MZ SR, v štátnom rozpočte kapitoly rezortu zdravotníctva nie je ukazovateľ, ktorý by sa týkal hradenia liekov z verejného zdravotného poistenia a z toho dôvodu sa nebude rozpočet MZ SR upravovať. Úspory z opatrení v oblasti liekovej politiky sa však nestratia a primárne sa prejavia v rozpočtoch zdravotných poisťovní, ktoré ich môžu využiť podľa svojho uváženia v limitoch zákona. „Zdravotné poisťovne budú mať možnosť tieto finančné zdroje použiť na nákup drahších, modernejších a účinnejších liekov. Napríklad môžu zabezpečiť lieky určené pre diagnózy onkologického charakteru. Poisťovne môžu súčasne ušetrené finančné zdroje opätovne využiť v rámci hradenia výkonov poskytovania zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia,“ dodala PhDr. Eva Slováková z MZ SR.

Pripravil Marcel Lincényi

Zdroj: Zdravotnícke noviny č. 12/2010, str. 1,5 (25.3.2010)

http://www.farmako-ekonomika.sk/images/stories/tlacovy_monitor/zn/DT_2010/zn_12/29_03_21t10.htm